Na jednej z prechádzok nás upútal zvuk spoza nepriehľadného plotu. Bola to reč, len nám nezrozumiteľná. Za plotom je škôlka pre zdravotne a mentálne postihnuté deti a Karla, kedže nerozumela a nechápala tie ľudské zvuky, nedalo jej...zvedavosť bola silnejšia. A tie hlasy stále silnejšie, nebola to už reč, ale krik, ťažko identifikovateľný, z akého dôvodu bol, ťažko povedať, kedže moje oči ho posúdiť nevedeli.
Škôlka je obkolesená plotom, rozmýšlala som pre koho bezpečnosť, a tiež pre koho oči má byť táto "prekážka" určená...asi tam toho veľa nevidela a krik ustal, rovnako ako jej záujem, ale mne sa stále preháňalo hlavou veľa myšlienok, a občas ten krik bolo počuť, aj keď deti už vošli do vnútra...pozorovala som ju, ako "čaruje" s konárikmi (vďaka Harrymu :o)
keby boli tie konáre čarovné,čo by sme si želali? Prvé ma napadli škôlky plné zdravých detí, bez plotu a bez plaču...
"Make a wish" zvyknú hovoriť pri fúkani do púpavy...tak želajme si...
Škôlka je obkolesená plotom, rozmýšlala som pre koho bezpečnosť, a tiež pre koho oči má byť táto "prekážka" určená...asi tam toho veľa nevidela a krik ustal, rovnako ako jej záujem, ale mne sa stále preháňalo hlavou veľa myšlienok, a občas ten krik bolo počuť, aj keď deti už vošli do vnútra...pozorovala som ju, ako "čaruje" s konárikmi (vďaka Harrymu :o)
keby boli tie konáre čarovné,čo by sme si želali? Prvé ma napadli škôlky plné zdravých detí, bez plotu a bez plaču...
"Make a wish" zvyknú hovoriť pri fúkani do púpavy...tak želajme si...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára